Detailnejší popis

Herec, divadelný a filmový režisér rakúskeho pôvodu Max Reinhardt, ktorého meno je späté aj s Divadlom Aréna, patrí k popredným divadelným tvorcom 20. storočia. V roku 2023 si pripomíname 150. výročie jeho narodenia a 80. výročie úmrtia.

Max Reinhardt (vlastným menom Maximilian Goldman) sa narodil 9. septembra 1873 v Badene, okresnom meste ležiacom v Dolnom Rakúsku. Jeho rodičia pochádzali zo Stupavy, boli obchodníci a patrili k miestnej židovskej komunite. V roku 1869 sa odtiaľto presťahovali do Viedne. Max bol ich prvorodený syn.

Ako dieťa bol plachý, tichý a uzavretý. Po ukončení školského vzdelania v roku 1888 začal pracovať v banke, aby mohol finančne podporovať rodinu. Knihy a časté návštevy divadiel sa pre neho stali rozptýlením všedných dní. Svet divadla ho nakoniec zaujal natoľko, že sa rozhodol stať sa hercom a začal navštevovať hodiny dramatického umenia.

Svoj herecký debut pred publikom absolvoval v roku 1890 na javisku divadla kniežaťa Sulkowského (Sulkowski-Theater). Po dvoch rokoch strávených v tomto divadle, získal angažmán vo Volkstheater v Rudolfsheime, kde pôsobil v rokoch 1892-1893. Reinhardt tu odohral 23 rolí.

V dôsledku dlhšej letnej prestávky, ktorú mala väčšina mestských divadiel, si Reinhardt v roku 1893 našiel angažmán v nemeckom letnom divadelnom súbore, vystupujúcom v letnej Aréne v Bratislave.

V tom čase bola drevená konštrukcia Arény už viac ako šesťdesiatročná. Hľadisko malo tvar amfiteátra. Obdĺžnikové javisko s výraznou šepkárskou búdkou bolo vyvýšené a stavba nebola zakrytá.

V období od 20. mája do 3. septembra 1893 v nej Max Reinhardt odohral 71 predstavení, v ktorých stvárnil 25 rôznych rolí všetkých žánrov. Málokedy hrával významnejšie roly, dostával spravidla menšie úlohy.

Max Reinhardt sa prvýkrát objavil na bratislavskej scéne 20. mája 1893 v otváracom predstavení letnej sezóny Kde je frak? v postave krajčíra Sticherla. Potom dostával rôzne žánrové postavičky ako advokát Schlicht (Na krásnom modrom Dunaji), školník Michel Grund (Dobrí ľudia Grundovci), senior von Redenstein (Žobravý študent z Viedne), básnik Emil Nachtigall (Vražda v hradných zrúcaninách), Dánsky kráľ (Pamperličkove cestovné dobrodružstvá), Pán von Flott (Víla Milión), domovník Hans Prehauser (Posledný Hanswurst), starosta Farkas (Horúca krv), inžinier Hugo Witt (Dva šťastné dni) a ďalšie.

O jeho účinkovaní v inscenácii hry Felixa Philippiho Stará pieseň, kde stvárnil Emila Luckharda, vyšla v tlači divadelná kritika:
„Vraha svojej nevernej manželky, ktorý po odpykanom treste vo väzení hľadá prácu u advokáta dr. Cornelia, zahral pán Reinhardt tak, že bol zaslúžene vyvolaný na otvorenú scénu. V tomto mladom hercovi je niečo, čo ho predurčuje na charakterové roly a čo určite nájde primerané uplatnenie.“

Aj takáto zmienka potvrdzuje, že išlo o herca, ktorý vedel vynikajúco vykresliť charakterové črty svojich postáv.

Po skončení jeho pôsobenia v letnej Aréne ho čakala veľká kariéra v Salzburgu a Berlíne. Od jesene 1893 dostal angažmán v salzburskom Stadttheater, ktorý bol pre neho významnou praktickou školou. Počas 175 dní, strávených v tomto divadle odohral 52 rôznych postáv a získal si veľký ohlas u divákov aj v miestnych novinách.

O rok neskôr, v jeseni 1894, získal angažmán v berlínskom Deutsches Theater, ktorý bol nielen pod vedením Otta Brahma pojmom a liahňou divadelnej moderny v Berlíne a celom nemecky jazykovom priestore. Reinhardt tu stvárnil rolu Patora Knittelhaus v hre Tkáči, Prvého herca v Hamletovi, či brata Lorenza v Romeovi a Júlii.

Max Reinhardt pôsobil prevažne v rakúsko-nemeckom kultúrnom okruhu, vlastnil a režíroval veľké divadlá vo Viedni a Berlíne. Noviny a časopisy pravidelne informovali o premiérach aj skúškach divadelných hier pod jeho režijným vedením. Pre divákov i odbornú verejnosť bolo jeho meno zárukou umeleckého zážitku a kvality.

Ako režisér sa hlásil k veľkým klasikom drámy. Medzi jeho najvýznamnejšie inscenácie patrili: Shakespearov Sen noci svätojánskej (prvé uvedenie 1905), Shakespearov Kupec benátsky (prvé uvedenie 1905), Goetheho Faust I. (prvé uvedenie 1909), Faust II. (prvé uvedenie 1909), Hofmannsthalov Kráľ Oidipus (prvé uvedenie 1910), Vollmoellerovo Mirakulum (prvé uvedenie 1911), Hofmannsthalov Jedermann (prvé uvedenie 1920).

V práci ale aj v súkromí okolo seba sústreďoval vynikajúcich hercov – veľké osobnosti s perfektným remeslom, medzi ktoré patrili napríklad Gertrud Eysoldová, Tilla Durieuxová, Agnes Sormaová, Albert Bassermann, Alexander Moissi či Max Pallenberg.

V roku 1937, po nástupe nacizmu, emigroval do USA. Napriek tomu, že tu sfilmoval Shakespearovu divadelnú hru Sen noci svätojánskej a vychoval rad úspešných hercov, pobyt v Amerike bol pre neho plný trápenia.

Geniálny divadelný režisér, experimentátor, herec a odvážny podnikateľ Max Reinhardt nakoniec zomrel v chudobe 31. októbra 1943 v hoteli Gladstone v New Yorku.

„Človek musí hrať, aby sa naučil hrať.“ Max Reinhardt

JURAJ KUKURA: Chyby nás robia tým, čím sme

06.04.2016 / Daja Weingreen, INTERVIEW

JURAJ KUKURA: Říká se, že jsem arogantní, ale jsem spíš plachý

08.12.2015 / Jana Fikotová, idnes.cz

JURAJ KUKURA: Legendy si treba ctiť

22.10.2015 / Karol Bustin ml., Špeciál Plus 7 dní

Má arogance je čistá obrana

21.05.2015 / Richard Erml, Reflex

Zem nie je folklór

02.11.2013 / Dáša Čiripová, kod – konkrétne o divadle

Kukura otvorene: Viem, čo je to chudoba, nevyhadzujem ani jedlo.

09.06.2013 / redakcia, cas.sk

Moju ženu sa nedá nemilovať – Rande s riaditeľom Divadla Aréna Jurajom Kukurom

11.03.2013 / Mária Miková, Miroslava Staszová, Slovenka

Suverén bez sebevědomí

19.03.2012 / Milan Eisenhammer, Týden

Český ministr kultury. To bych bral hned

25.02.2012 / Alice Horáčková, Mladá fronta Dnes; príloha Víkend

KUKURA: Jako herec si jdu na nervy

06.12.2011 / Jana Machalická, Lidovky

JURAJ KUKURA: Nemáme vzťah k tradícii

24.02.2011 / Tomáš Gális, TV OKO

JURAJ KUKURA: Riadeniu divadla som sa naučil od druhých

12.12.2007 / Palo Hlubina, TREND

Cena Dosky za najlepší herecký výkon (2004)

Juraj Kukura za postavu Martina v inscenácií hry Koza alebo Kto je Sylvia?

Cena Dosky za najlepší ženský herecký výkon (2004)

Emília Vášáryová za postavu Stevie v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia?

Cena Dosky za najlepšiu inscenáciu (2005)

Inscenácia hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka

Cena Dosky za najlepší herecký výkon (2005)

Marián Labuda za rolu Tisa v inscenácii hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka

Cena Dosky za najlepšiu scénickú hudbu (2005)

Peter Groll - Rastislav Ballek za hudbu k inscenácii hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka

Cena Dosky za objav sezóny (2005)

Kolektív tvorcov pod vedením Rastislava Balleka a Martina Kubrana za inscenáciu hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka

Cena Literárneho fondu za najlepší mužský herecký výkon (2004)

Juraj Kukura za postavu Martina v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia?

Cena Literárneho fondu za najlepší ženský herecký výkon (2004)

Emília Vášáryová za postavu Stevie v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia?


Partneri divadla Aréna