• Viem, čo je to chudoba, nevyhadzujem ani jedlo

    • Viem, čo je to chudoba, nevyhadzujem ani jedlo
    redakcia
 
Nestarnúci bonviván. Herec Juraj Kukura (66) si v živote vyskúšal už kadečo.

Keď bol pred 29 rokmi nútený emigrovať do Nemecka, rozhodoval sa, či bude hercom, alebo taxikárom. Dnes vídať riaditeľa bratislavského divadla Aréna, ako brázdi ulice v luxusnom športiaku, ale ani jeho povestný bicykel nezapadol prachom. Herec si skrátka užíva život ako bohém.

Detailnejší popis
Striedavo bývate v Bratislave, Hamburgu a Prahe, možno vás zastihnúť na troch adresách. Ako to stíhate?

Podľa potreby. Sú to mestá, v ktorých sa dlho zdržujem. Filmoval som už skoro po celom svete, asi v päťdesiatich krajinách sveta. V hoteli Hilton som býval dva roky, v pražskom hoteli Palace, vtedajšom Intercontinental tiež, a takisto aj v Bratislave. A keďže rád varím, nechcem stále bývať po hoteloch, lebo celý môj život sa viaže len na ne. Na druhej strane, som ich veľký fanúšik, a keď bývam v nejakom meste, idem si pozrieť hotel rovnako ako kostol. Je to pre mňa vzrušujúca vec.

Váš syn Filip skončil štúdium na univerzite v Oxforde, kde sa s manželkou Caroline aj usadili. Nechystajú sa z vás urobiť starého otca?

Zatiaľ sa tým ani nezaoberám. (Smiech) Nemyslím si, že keď sa budem na to pýtať, niečo sa tým zmení. Takisto nechcem synovi a neveste vytvárať podtlak na rozšírenie kvantity sexuálneho života. Hoci som v jeho živote urobil niekoľko rozhodnutí, neplietol som sa mu do života. Prihlásil som ho však na džudo a na karate. Z detí, ktoré si prešli týmto športom, nikdy nie sú bitkári. Aj s Kňažkom, keď sme chodili po baroch, všetci sa chceli biť so mnou, a nie s podstatne menším Milanom, lebo bol bývalým karatistom.

V spoločnosti sa často objavujete ako slamený vdovec, bez manželky, ktorá sa nerada medializuje. Je to ďalšia Colombova žena v šoubiznise?

To je pravda, Táňa sa skutočne nerada ukazuje. Dokonca v Hamburgu, keď sa k nám do susedstva nasťahoval Boris Becker, tak si fotografi prenajali náprotivný byt, aby ho mali stále pod kontrolou. Vtedy ju aj nechcene zachytili na niekoľkých záberoch. Manželka sa však necíti natoľko zaujímavá, že by si zaslúžila byť v médiách. Na spoločenské akcie chodím sám preto, lebo moja žena so mnou nie je stále a považujem za správne prijať pozvanie priateľov. Len u nás niekto vymyslel, že na plesy by človek nemal chodiť sám. A čo keď skutočne nikoho nemá?

S manželkou Táňou si vykáte od čias zoznámenia, keď ste svoj vzťah maskovali. Prečo ste nechceli, aby okolie vedelo, že ste spolu?

Manželka bola v tom čase vydatá a spoločnosť, v ktorej sme sa pohybovali, mohla len ťažko predpokladať, prečo si práve my dvaja tykáme. Keďže sme nechceli, aby vznikol dojem, že si tykáme, vykali sme si. A keď sme si už mohli konečne tykať, zrazu to nešlo. Nebolo cesty späť.

Keď vám v roku 1984 počas nakrúcania v Hamburgu nepredĺžili výjazdnú doložku, boli ste nútený emigrovať. Upevnilo to vaše manželstvo?

Určite áno, bola to situácia, ktorá rozhodovala o tom, či sa stanem v Nemecku známym hercom, alebo taxikárom. A nebolo to isté, či sa mi to podarí. Preto sme aj so synom veľmi dobrí kuchári. Z existenčného strachu sme sa báli ísť do reštaurácie a zaplatiť za večeru štyridsať mariek, čo dnes stojí raz toľko. Viem, čo je to chudoba, a preto nevyhadzujem ani jedlo. Nedávno som bol na cyklistickej túre na južnej Morave, a keďže mám rád nedeľný rezeň, doniesli mi ho aj s Kukura bonusom. Kukura bonus má dve strany, plus alebo mínus. Niekto mi jedlo pripraví dobre, pretože som Kukura a niekto zle, kvôli tomu. Keď som povedal, že nevládzem a nech mi to zabalia, zostalo hrobové ticho, že toto tu ešte nikto neurobil.

Tým, že ste si okúsili, aké je to žiť v „úspornom režime“, si teraz asi aj viac doprajete...

Áno, mám rád luxus. Luxus však nie je mať veľa. Je to mať niečo, čo nepotrebujeme. Napríklad mať dvojizbový byt a byť sám. Tá jedna izba je luxus.

Ale vaše športové auto Nissan 370Z, ktorého cena presahuje sumu 22 000 eur, je tiež dvojmiestne.

Luxus je mať štyri sedadlá, lebo je to viac ako dve. (Smiech) No v tomto prípade je luxus mať dve.

Mladnete, keď ste si zadovážili takéto fáro?

Pre riaditeľa divadla je to trošku nezvyčajné služobné auto, ale slúži mi dobre. Keďže je stavané na rýchlosť 260 km/h a od 200 začne ísť dobre, môžem ísť takou rýchlosťou, akou chcem a nemusím prezentovať, že dokáže ísť aj rýchlejšie. A to, že ako majiteľ divadla mám iné auto, ako je zaužívané, azda patrí ku mne, nie?

09.06.2013 | cas.sk

JURAJ KUKURA: Chyby nás robia tým, čím sme

06.04.2016 / Daja Weingreen, INTERVIEW

JURAJ KUKURA: Říká se, že jsem arogantní, ale jsem spíš plachý

08.12.2015 / Jana Fikotová, idnes.cz

JURAJ KUKURA: Legendy si treba ctiť

22.10.2015 / Karol Bustin ml., Špeciál Plus 7 dní

Má arogance je čistá obrana

21.05.2015 / Richard Erml, Reflex

Zem nie je folklór

02.11.2013 / Dáša Čiripová, kod – konkrétne o divadle

Kukura otvorene: Viem, čo je to chudoba, nevyhadzujem ani jedlo.

09.06.2013 / redakcia, cas.sk

Moju ženu sa nedá nemilovať – Rande s riaditeľom Divadla Aréna Jurajom Kukurom

11.03.2013 / Mária Miková, Miroslava Staszová, Slovenka

Suverén bez sebevědomí

19.03.2012 / Milan Eisenhammer, Týden

Český ministr kultury. To bych bral hned

25.02.2012 / Alice Horáčková, Mladá fronta Dnes; príloha Víkend

KUKURA: Jako herec si jdu na nervy

06.12.2011 / Jana Machalická, Lidovky

JURAJ KUKURA: Nemáme vzťah k tradícii

24.02.2011 / Tomáš Gális, TV OKO

JURAJ KUKURA: Riadeniu divadla som sa naučil od druhých

12.12.2007 / Palo Hlubina, TREND

Ceny dosky za najlepší herecký výkon (2005)

Juraj Kukura za postavu Martina v inscenácií hry Koza alebo Kto je Sylvia?


Partneri divadla Aréna