Už počas štúdia dramaturgie a réžie na VŠMU sa začal orientovať na inscenovanie súčasnej drámy.
Bol autorom prvej inscenácie v novodobých dejinách Divadla Aréna, keď v roku 2002, už s riaditeľom Jurajom Kukurom, priniesli na javisko text Oľgy Muchinovej You. Dlhodobo pôsobil ako režisér Ha.Divadla v Brne, kde bol päť rokov umeleckým šéfom. Je spoluzakladateľom a režisérom divadla Letí v Prahe. Ako hosť režíroval v mnohých českých a slovenských divadlách (SND, Dejvické divadlo v Prahe, Činoherní studio v Ústí nad Labem, Národné divadlo v Brne – Reduta, Divadlo Petra Bezruče v Ostrave, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Západočeské divadlo v Chebe a i.). V súčasnosti je interným režisérom a umeleckým šéfom bratislavského Divadla Astorka Korzo´90. Jeho inscenácie Čechovových hier Ivanov a Platonov na akademickej pôde zarezenovali silnou výpoveďou.
V rokoch 2015-2016 režíroval inscenáciu svojej hry Lesk a bieda kurtizán na motívy slávneho románu Honoré de Balzaca a hru Podvolenie podľa románu Michela Houellebecqa. Jeho poslednou réžiou v Divadle Aréna je broadwayský muzikál Lazarus, ktorý je posledným dielom hudobného velikána Davida Bowieho.
V roku 1996 absolvoval štúdium na VŠMU, počas ktorého vytvoril ako autor dramatizácií a režisér, spolu s dramaturgom Martinom Kubranom, sériu divadelných inscenácií, ktoré zaujali originálnym pohľadom na zabudnuté diela slovenskej literatúry.
Pôsobil ako interný režisér Divadla SNP v Martine, neskôr (2002-2009) bol režisérom a dramaturgom Mestského divadla Žilina, pohostinsky režíroval na scéne Divadla A. Duchnoviča v Prešove, v Činohre aj Opere SND, v pražskom Divadle Rokoko a v Národnom divadle v Brne. V roku 2006 vytvoril na objednávku Divadla Aréna autorskú inscenáciu Tiso, ktorá získala mnohé ocenenia, o päť rokov neskôr inscenoval hru Martina Čičváka Kukura, v sezóne 2012/13 v rámci tzv. Občianskeho cyklu Klimáčkovu hru Holokaust a v nasledujúcich rokoch Rosmersholm Henrika Ibsena a anglickú grotesku z psychiatrického oddelenia Kľúčovou dierkou, autora Joea Ortona.
Ballekov režijný rukopis prináša aktuálne spoločenské a politické témy v modernom spracovaní, ktoré diváka atakuje svojou naliehavosťou, hlbokou analýzou, ale často i cynickým humorom a hyperbolou.
Jeho poslednou réžiou je Biblia - výnimočná hudobno-dramatická báseň, popisujúca dejiny človeka od stvorenia sveta až po vzkriesenie Krista, v podaní herca Juraja Kukuru a Slovenského komorného orchestra pod vedením Ewalda Danela. Inscenácia je súčasťou Občianskeho cyklu Divadla Aréna.
Od skončenia štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU pod vedením prof. Strniska v roku 2009 pôsobí ako režisér, dramaturg a autor scénickej hudby na viacerých divadelných scénach, venuje sa aj tvorbe pre detského diváka.
Vytvoril niekoľko inscenácií pre Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, Divadlo A.ha, Malú scénu STU a stabilne spolupracuje s Divadlom Jána Palárika v Trnave.
V Divadle Aréna pracoval po prvýkrát ako režisér inscenácie Closer, ktorá mala premiéru v roku 2013. O rok neskôr uviedol mimoriadne úspešnú inscenáciu súčasnej hry Martina Casellu Írska kliatba, v roku 2016 titul o vášni, pravej láske a vrcholoch Vibrator-Play od známej autorky Sarah Ruhl, v roku 2017 inscenáciu súčasnej rakúskej hry s názvom Extasy Show a divadelná exkurzia do sveta peňazí - inscenáciu Bankári.
Slovenský režisér a dramatik, absolvent JAMU v Brne (v ateliéri prof. Alojsa Hajdu), v súčasnosti kmeňový režisér Činoherného klubu Praha, nositeľ viacerých významných ocenení.
Režíruje na najvýznamnejších českých a slovenských scénach – Národné divadlo v Brne, Národné divadlo v Prahe, pražské Divadlo na Vinohradoch, Opera ND v Prahe, Divadlo J. K. Tyla v Plzni, Činohra SND, Štátne divadlo Košice a v Divadle Aréna vytvoril od roku 2004 pätnásť profilových inscenácií. Z nich najväčší ohlas zaznamenali: Albeeho hra Koza alebo Kto je Sylvia (2004), Dr. Gustáv Husák od Viliama Klimáčka (2006), Komunizmus toho istého autora (2008) a Rent Jonathana Larsona (2013). V septembri 2016 premiéroval Lulu od Franka Wedekinda, v úprave a preklade Martina Kubrana a v októbri 2017 Sklenený zverinec Tennesseeho Williamsa.
Jeho doposiaľ poslednou réžiou v Divadle Aréna bola komédia Je dôležité mať Filipa Oscara Wildea (2023).
Výrazný rukopis režiséra Čičváka je charakteristický provokatívnymi témami, odkrývaním špiny dnešnej spoločnosti, odvahou prinášať línie politického divadla, s ohľadom na historický kontext a jeho dnešnú silu.
Ako jedna z prvých žien v slovenskom divadle absolvovala štúdium réžie na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Jej študentská inscenácia Slúžky od Jeana Geneta, ktorú vytvorila počas študijného pobytu na brnianskej JAMU, bola nominovaná ne prestížnu cenu Alfréda Radoka, v kategórii réžia.
Svoj osobitý „antirealistický“ a modernizmom inšpirovaný rukopis rozvíjala v Divadle Jána Palárika v Trnave, v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, v Divadle Astorka Korzo´90, v SND a veľký divácky úspech zožali aj tituly Divadla Aréna v jej réžii, kde v priebehu rokov 2007 – 2017 inscenovala: Boh masakra od Yasminy Rezy, Lochheadovej Perfect days, známeho Absolventa Terryho Johnsona, špiritistickú komédiu Medzi nebom a zemou od súčasnej anglickej autorky Pam Valentine a komédiu Petra Quiltera z divadelného prostredia s názvom Opona hore.
Režisér, dramatik, scenárista, herec a prekladateľ je absolventom divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave. Divadlu sa venuje už od svojich štúdií na trnavskom gymnáziu, kde bol spoluzakladateľom autorského Túlavého divadla, kde dodnes pôsobí ako jeho principál, autor a režisér.
Režíruje na najrenomovanejších pražských javiskách a spolupracuje s najväčšími českými divadlami (Národné divadlo Brno, Mestské divadlo Zlín, Divadlo Petra Bezruča v Ostrave a mnohé ďalšie).
Počas svojej kariéry pôsobil takmer na všetkých slovenských divadelných scénach od Bratislavy až po Košice. V Divadle Aréna sa v roku 2019 ujal réžie Haškovho Josefa Švejka a v roku 2020 mala premiéru jeho autorská inscenácia Jánošík – príbeh vraha?, ktorá je súčasťou Občianskeho cyklu Divadla Aréna.
Po absolvovaní divadelnej a rozhlasovej réžie na VŠMU nastúpil do Štátneho divadla v Košiciach, neskôr pôsobil v Divadle SNP v Martine, nitrianskom DAB, v Divadle Astorka Korzo´90 a v súčasnosti je režisérom a riaditeľom Činohry SND.
Vo svojej tvorbe sa orientuje na ruskú klasickú dramatiku (Čechov, Tolstoj, Turgenev a i.), výrazný je jeho prínos v inscenačnej tradícii hier Molièra a Shakespeara. Jeho martinské spracovanie Marivauxovej hry Spor pod názvom Dotyky a spojenia inšpirovalo názov festivalovej prehliadky najúspešnejších činoherných inscenácií Slovenska. Podobný úspech zaznamenala aj jeho koncepcia Brechtovho Baala, dramatizácia Anny Kareniny, či pohľad na Ivanova.
Polákove inscenácie prinášajú analytický pohľad na človeka ako stratené indivíduum a na vzťahy, ktoré si buduje v deštruovanej spoločnosti.
Okrem réžie sa venuje aj dramatickej tvorbe a v súčasnosti pôsobí aj ako pedagóg odboru divadelná réžia na Divadelnej fakulte VŠMU.
Jeho prvou réžiou v Divadle Aréna bola netypicky slovenská komédia Štefana Kršňáka S brokovnicou na manžela (2010) a o dva roky neskôr napínavá detektívka Agathy Christie Bod nula.
Po štúdiu estetiky a dejín umenia na Univerzite Komenského v Bratislave začal študovať divadelnú réžiu v Prahe na DAMU, ktorú v 90-tych rokoch ukončil na VŠMU v Bratislave.
S jeho inscenáciami sa mohli stretnúť diváci v Trnavskom divadle, Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, Divadle Rokoko v Prahe, Malej scéne SND, Stredočeskom divadle v Kladne, Moravskom divadle v Olomouci, v Štátnom divadle v Košiciach, Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde inscenoval klasický repertoár, ktorý má rád pre jeho myšlienkovú hĺbku, ale aj súčasné komédie, ktoré sú blízke dnešnému divákovi. V poslednom období sa venuje aj opernej réžii.
V Divadle Aréna režíroval dve konverzačné komédie: Bella Figura (2018) od súčasnej francúzskej dramatičky Yasminy Rezy a hru Ľadvina (2021) od rakúskeho dramatika Stefana Vögela.
V roku 1995 absolvovala divadelnú réžiu na DAMU v Prahe pod vedením Luboša Pistoria, Jiřího Adamíru, Ivana Vyskočila, Otakara Roubínka a Jana Buriana.
Počas vysokoškolských štúdií pôsobila v Divadle v Řeznické v Prahe, kde uviedli aj jej absolventskú inscenáciu hry Michela de Ghelderodea Červená mágia. Po promócii odišla na režijnú stáž do Paríža, začala sa venovať aj pedagogickej činnosti v Théâtre-École du Passage, pôsobila ako divadelná herečka a režisérka.
Na javisku Divadla Aréna debutovala v roku 2011 javiskovou realizáciou hry V.H.V. Zem, v ktorej spojila moderný pohľad európskeho divadla s tradičnými prvkami slovenského folklóru, v scéne a kostýmoch jej stáleho spolupracovníka Georgesa Vafiasa.
V sezóne 2015/2016 inscenovala v Divadle Aréna súčasnú hru francúzskeho dramatika Denisa Lachauda Hetero, v ktorej groteskne ožila fiktívna vízia svetu bez žien.
JURAJ KUKURA: Chyby nás robia tým, čím sme
06.04.2016 / Daja Weingreen, INTERVIEW
JURAJ KUKURA: Říká se, že jsem arogantní, ale jsem spíš plachý
08.12.2015 / Jana Fikotová, idnes.cz
JURAJ KUKURA: Legendy si treba ctiť
22.10.2015 / Karol Bustin ml., Špeciál Plus 7 dní
21.05.2015 / Richard Erml, Reflex
02.11.2013 / Dáša Čiripová, kod – konkrétne o divadle
Kukura otvorene: Viem, čo je to chudoba, nevyhadzujem ani jedlo.
09.06.2013 / redakcia, cas.sk
Moju ženu sa nedá nemilovať – Rande s riaditeľom Divadla Aréna Jurajom Kukurom
11.03.2013 / Mária Miková, Miroslava Staszová, Slovenka
19.03.2012 / Milan Eisenhammer, Týden
Český ministr kultury. To bych bral hned
25.02.2012 / Alice Horáčková, Mladá fronta Dnes; príloha Víkend
KUKURA: Jako herec si jdu na nervy
06.12.2011 / Jana Machalická, Lidovky
JURAJ KUKURA: Nemáme vzťah k tradícii
24.02.2011 / Tomáš Gális, TV OKO
JURAJ KUKURA: Riadeniu divadla som sa naučil od druhých
12.12.2007 / Palo Hlubina, TREND
Cena Dosky za najlepší herecký výkon (2004)
Juraj Kukura za postavu Martina v inscenácií hry Koza alebo Kto je Sylvia?
Cena Dosky za najlepší ženský herecký výkon (2004)
Emília Vášáryová za postavu Stevie v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia?
Cena Dosky za najlepšiu inscenáciu (2005)
Inscenácia hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka
Cena Dosky za najlepší herecký výkon (2005)
Marián Labuda za rolu Tisa v inscenácii hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka
Cena Dosky za najlepšiu scénickú hudbu (2005)
Peter Groll - Rastislav Ballek za hudbu k inscenácii hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka
Cena Dosky za objav sezóny (2005)
Kolektív tvorcov pod vedením Rastislava Balleka a Martina Kubrana za inscenáciu hry Tiso podľa scenára Rastislava Baleka
Cena Literárneho fondu za najlepší mužský herecký výkon (2004)
Juraj Kukura za postavu Martina v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia?
Cena Literárneho fondu za najlepší ženský herecký výkon (2004)
Emília Vášáryová za postavu Stevie v inscenácii hry Koza alebo Kto je Sylvia?